“Škandalózny” prípad z Belgicka opäť rozdelil fanúšikov: Na ktorú stranu sa prikláňate VY?

Futbal (a všeobecne šport) je “odvetvím”, ktoré spája ľudí. Teda aspoň by malo. Hlavnou myšlienkou nielen olympijských hier má byť fair-play a vzájomný rešpekt medzi športovcami i ľuďmi z celého sveta. Rovnako tak taký futbal spája aj prostredníctvom (dnes už bežnej) rozmanitosti hráčov z celého sveta v jednom klube. Zároveň tak vedia nájsť spoločnú reč vďaka nemu fanúšikovia z celého sveta a dokážu zabudnúť na akékoľvek rozdielnosti. Samozrejme, druhou stránkou je rivalita, no tá (ak je slušná a férová) robí šport ešte krajším. Zároveň je však futbal aj témou, ktorá dokáže vyvolať vášnivé diskusie na celé hodiny…




A práve jedna nedávna udalosť opäť po internete rozprúdila debatu, ktorá fanúšikov rozdeľuje na dva tábory. Jeden súhlasí so “zavedenými” pravidlami, druhý by rád niečo pozmenil. O čo ale vlastne ide? Pred pár dňami vrámci kvalifikácie o EURO 2020 Belgicko rozdrvilo trpaslíka zo San Marína vysoko 9:0, pričom pomer streleckých pokusov podľa oficiálneho zápisu bol 44:0!!! Opäť sa tak diskutuje o tom či má niečo takéto vôbec zmysel a viacerí si myslia, že by sa TOP tímy s outsidermi nemali vôbec stretať. Pozrime sa objektívne so snahou pochopiť oba tábory na všetky PRE a PROTI.

Prečo by sa mali v Európe stretať aj naďalej všetci so všetkými?

+ Duel Belgicka so San Marínom bol absolútnym extrémom aktuálne možno najlepšieho a takmer určite najhoršieho európskeho výberu. Je to ako označovať nejakú leteckú spoločnosť za nespoľahlivú len preto, že jej behom niekoľkých rokov spadlo jedno lietadlo z desiatich tisíc.

+ Pre hráčov oboch tímov je to istá skúsenosť, veď predsa len, proti seberovným hrávajú na klubovej úrovni takmer stále.

+ Pre outsidera je to prestíž a príležitosť aspoň raz či dvakrát ročne čeliť futbalistom, ktorých obdivuje po zvyšok roka maximálne tak spred televíznej obrazovky.

+ V Európe je len veľmi málo takmer amatérskych výberov, a teda drvivá väčšina dokáže aj proti papierovým gigantom odohrať dôstojné zápasy.

+ Takéto zápasy vierohodne ukazujú rozdiely medzi jednotlivými výbermi, a teda sú taktiež akýmsi meradlom kvality.

+ Šanca na zviditeľnenie sa pre nejakého papierového outsidera a takpovediac zápis do dejín svojej krajiny, akým bola napríklad remíza Luxemburska v septembri 2017 na pôde neskorších majstrov sveta z Francúzska.


V aktuálnej kvalifikácií majú po 8 dueloch skóre 0:43.Gól strelili naposledy 4.9.2017 pri prehre 5:1 v Azerbajdžáne, keď korigovali stav na priebežných 4:1. Odvtedy inkasovali 73 krát.

Uverejnil používateľ Futbalinak.sk Nedeľa 13. októbra 2019

Prečo by mala prísť zmena a pre niekoľko najslabších krajín by mala byť nejaká predkvalifikácia?

+ Takéto zápasy sú do istej miery nedôstojné a zástancovia tejto možnosti sú presvedčení, že takéto zápasy koniec koncov nebavia vôbec nikoho. Ani víťaza, ani porazeného, ani trénerov, ani fanúšikov a ani komentátorov.

+ S výnimkou Južnej Ameriky, kde majú všetky reprezentácie celkom slušnú kvalitu, sa hrajú na všetkých kontinentoch kvalifikácie minimálne dvoj, niekde až štvorfázovo. Keď to ide inde, prečo nie v Európe?

+ Koniec akýchkoľvek nerovnomerností v kvalifikáciách. Žiadne päť a šesťčlenné skupiny, žiadne odčítavanie zápasov proti poslednému tímu tabuľky, ako tomu býva takmer vždy. Zápasy s outsiderom sa tak nakoniec vlastne zmažú.

+ Zníženie počtu zápasov by uvítali takmer všetci. Každý zápas navyše znamená len ďalšie nacestované kilometre a zhustenie už tak nabitého kalendáru.

+ Viac atraktívnych zápasov a teda aj lepšia príprava na záverečné podujatie pre jeho účastníkov.

Dve kolá pred koncomkvalifikácie sú zatiaľ známe len mená štvrtiny účastníkov záverečného turnaja.Naopak, hneď dvadsať…

Uverejnil používateľ Futbalinak.sk Utorok 15. októbra 2019

Ako by vyzerala zmena v praxi a aké možnosti by priniesla?

Ako už bolo spomenuté, prakticky v každej konfederácií sa kvalifikačné cykly skladajú z viacerých fáz a slabé tímy si “balia kufre” skôr, ako tí najlepší vôbec do kvalifikácie vstúpia. Čo sa týka Európy, tých vyslovene slabých tímov tu veľa nie je. Spomínané San Maríno je kapitolou samou o sebe, veď nebodovalo a dokonca ani nestrelilo gól ani v premiérovom ročníku Ligy národov UEFA, kde hralo šesť duelov (po dva) proti Moldavsku, Luxembursku a Bielorusku. Príliš nad San Maríno ale nevyčnievajú ani výbery takých krajín, akými sú Lichtenštajnsko, Andorra, Malta, Gibraltár, Faerské ostrovy či Moldavsko. A ani ďalších zhruba desať až pätnásť krajín (vrátane väčšiny bývalých republík patriacich do Juhoslávie a predovšetkým do Sovietskeho zväzu a pod.) veľa vody nenamúti



Aj preto by možno skutočne stálo za úvahu prebrať možnosť nejakej predkvalifikácie, v ktorej by sa niekoľko najslabších vyradilo navzájom. Zredukovanie počtu tímov napr. na 48 (6 skupín po 8), 42 (7 skupín po 6), 40 (8 skupín po 5) a pod. by nemuselo byť úplne zlým riešením. A pre tie vyradené tímy by mohol byť zase vymyslený nejaký scenár, aby tie nasledovné dva roky neboli len na priateľských zápasoch.

Tak čo, ku ktorému táboru sa prikláňate? Ja osobne k tomu druhému…



Páčil sa vám príspevok a ešte nie ste fanúšikom stránky Futbalinak.sk? Zmeňte to hneď teraz >>> TU<<<.


Foto: Twitter

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *