Následky radikálnej zmeny: Čo by sa stalo, keby sa obmedzil počet cudzincov v kluboch?

Pred mnohými desiatkami rokov taký problém nikto neriešil, dnes ho zrejme nikto riešiť nechce. A je to vôbec problém? Alebo prínos? To záleží od uhla pohľadu. Ak sa pozrieme na zostavy z doby možno ani nie tak ďalekej, povedzme spred štyridsiatich rokov, v zostavách (hoci aj TOP tímov) nájdeme cudzincov len pár. Dnes v mnohých tímoch márne hľadáme rodákov…




Tých 40 rokov som “len tak strelil”. Ak sa ale pozrieme na rok 1979, finále Ligy majstrov vtedy hral Nottinham a švédske Malmo. Zápas skončil 1:0 a v zostave anglického tímu sa objavili traja cudzinci – aj to Škóti, a Malmo malo kompletný káder zložení zo Švédov. Ešte keď sa pozrieme na taký rok 1989, AC Miláno rozstrieľalo vo finále rumunského protivníka 4:0. Steaua Bukurešť nemalo ani jedného cudzinca, AC Miláno malo troch – hviezdne holandské trio RIjkaard, van Basten, Gullit. Aj to značí o tom, akým smerom sa začal svet futbalu uberať. Veľkokluby si pochopiteľne začali uvedomovať, že ak majú peniaze, môžu mať aj najlepších hráčov. A najlepší hráči predsa zákonite nemusia byť len z domácich pomerov.

A čuduj sa svete, v roku 1999, teda o ďalších desať rokov, sa v legendárnom finále, kde ManUtd otočil v nadstavenom čase dvomi gólmi finále proti Bayernu, nastúpili v základnej zostave anglického výberu traja domáci hráči, štvrtý z lavičky. Bayern (ktorý až dodnes) často spolieha na domácu liaheň, mal len dvoch cudzincov. Ale práve prelom tisícročí znamenal aj multikulturálny boom vo svete futbalu.

Dnes už celkom často evidujeme, že v základnej zostave niektoré kluby z TOP líg majú len pár domácich hráčov, dokonca sú prípady, keď nenastúpil ani jeden! Žijeme na Slovensku (prípadne niektorí čitatelia možno v Česku), alebo aspoň z týchto krajín pochádzame. U nás už taktiež vidieť viaceré experimenty, viď AS Trenčín, Senica, Dunajská Streda… a najmä Slovan bratislava (zaň počas aktuálnej sezóny nastúpili len šiesti Slováci, a aj to nie sú opory, ba niektorí už v klube nefigurujú).

Čo by sa ale stalo, keby boli schválené isté kvóty, teda normy na maximálny počet cudzincov v kabíne, na súpiske, v základnej zostave? To by záležalo predovšetkým od toho, aké čísla by sa schválili. Ak by museli byť v základnej zostave povedzme traja domáci hráči a v zápasovej nominácii piati, tak prakticky nič. To by pre nikoho problém nebol. Aspoň o tom silne pochybnujem, veď to aj teraz spĺňajú prakticky všetky tímy (alebo by im to nerobilo problém splniť).

Ale čo takto nadpolovičná väčšina? Mať v základnej zostave šesť domácich hráčov a povinnosť mať na lavičke ďalších štyroch a počas celého stretnutia nemôcť preklopiť pomer v prospech cudzincov? Tak to sme trošku v iných číslach! Toto by v tejto chvíli z TOP európskych klubov dokázal splniť bez väčšieho obmedzovania sa akurát tak Bayern a Juventus, s menším problémom by to zvládol Real Madrid, Tottenham, Dortmund či Atlético Madrid. Najväčšie problémy by ale mali zrejme kluby v Premier League…

Za následok by to malo okamžité vyrovnanie síl (alebo aspoň zníženie rozdielov) medzi veľkoklubmi a priemerom domácich líg. Podobne by mali šancu aj tímy z druhej vlny na európsky úspech. Za ďalšie, určite by ešte výraznejšie stúpli ceny domácich hviezd. Anglické veľkokluby by museli vynaložiť ohromné úsilie, aby vykúpili kvalitných Angličanov, to isté by platili v Španielsku, Taliansku či Francúzsku a pod. Naopak, také holandské, portugalské, české či ruské kluby postavené na tejto filozofii už dlhšiu dobu, by mohli ostať pokojné a nastal by pre ne čas profitovať. Určite by nastal “fenomén” väčšieho uctievania či váženia si talentovaných odchovancov, pretože práve oni by mali väčšiu šancu byť budúcnosťou klubu. Kluby by tak zrejme začali venovať väčšiu pozornosť svojim akadémiám, prípadne by sa zameriavali na skauting talentovaných žiakov, ktorých by k sebe pritiahli už v detskom veku.

A samozrejme, ešte by prišlo k jednej podstatnej zmene, ku ktorej by sa začali vedenia tímov uchyľovať. V Európe je obrovské množstvo Brazílčanov či Argentínčanov, ktorí sa nikdy nedostanú do svojich reprezentácii. A práve tých by sa pokúšali v kluboch “osvojiť” si tým štýlom, aby pristúpili k zmene občainstva, čím by začali tieto kluby obchádzať kvóty. V prípade hviezd by ale k takého niečomu neprišlo. Ťažko si predstaviť, že Ronaldo by sa rozhodol prijať talianske občianstvo alebo napríklad Neymar to francúzske.



Páčil sa vám príspevok a ešte nie ste fanúšikom stránky Futbalinak.sk? Zmeňte to hneď teraz >>> TU<<<.


Foto: Twitter

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *