5 kontroverzných pravidiel, ktoré by mohli zmeniť svet futbalu!

Prvé futbalové pravidlá, z ktorých viaceré platia dodnes, boli spísané a odsúhlasené ešte v polovici 19. storočia. Už vtedy sa hral zápas na bránky rovnakých rozmerov, po ihrisku behali dva tímy s desiatimi hráčmi (plus brankármi), rozmery ihriska boli také, ako dnes. Behom viac než poldruha storočia sa ale veľa zmenilo. Od takých banalít, ako povinnosť mať dresy s číslami či sieť na bráne až po trestanie “malej domov” či využívanie videorozhodcov a technológie VAR.



Postupne sa menia najrôznejšie detaily v pravidlách, ktoré menej či viac ovplyvňujú zápasy alebo futbal ako celok. Aké pravidlá by ale mohli byť veľmi zaujímavé (hoci možno pre niekoho kontroverzné), keďže by sa o ich správnosti asi dosť diskutovalo? Tieto nasledovné vychádzajú najmä z mojich “nápadov” a diskutovaní o nich so známymi, prípadne sú hlasom ľudí z celého sveta, ktorým sa po viacerých kurióznych situáciách zdvíha tlak…

Zákaz striedať v posledných minútach

V začiatkoch futbalu striedania neexistovali, a to ani v prípade, že sa niekto zranil hneď v úvodných minútach. Postupne bola možnosť striedať raz, dvakrát, dvakrát + brankára, trikrát a v súčasnosti umožňujú pravidlá striedať v predĺženiach ešte o raz navyše. Samozrejme, v priateľských dueloch je počet zmien v zostave neobmedzený. V minulosti ale striedania fungovali pre prípad nahradenia zraneného či extrémne vyčerpaného hráča, postupne sa z nich stal ale taktický prvok. Striedania v 90. minúte za stavu, ktorý chce daný tím udržať, sú na dennom poriadku. Aj preto mnohým napadlo, že striedanie po 80. či 75. minúte by mohlo niečomu takému zamedziť. Skrátka, ak tréner nevyužije možnosť poslať do hry čerstvé sily najneskôr v prvom prerušení po uplynutí povedzme 80. minúty, už mať možnosť nebude. Prípadne až v predĺžení (ak sa teda jedná o zápas play-off). A rovnako tak ani v predĺžení by po 110. minúte nemohol nastúpiť nikto nový.

Zaviesť povinnosť striedať

Pravidlo, ktoré by bolo opakom toho, čo v minulosti neexistovalo. V niektorých súťažiach (najmä na regionálnej úrovni) je povolených až 5 striedaní (aj na Slovensku). Ale to je vedľajšie. Podstatným prvkom tohto pravidla, ktoré som zachytil pri nejakej debate na FB bolo, že by tréner jednoducho musel využiť daný počet striedaní, ba dokonca aj v stanovenom čase. Z práva by sa de facto stala povinnosť. Futbal je totižto kolektívna hra (a pre viac ako len jedenásť hráčov) a zástancovia tohto pravidla sú toho názoru, že striedaní by kľudne mohlo byť aj viac, napríklad štyri či rovno päť, ale cez polčas by musel urobiť tréner napríklad dve zmeny. O to väčšiu šancu ukázať sa by malo viac hráčov a zároveň by nikto nemohol spoliehať len na svoju “silnú” základnú zostavu. Či by to viac prospelo kvalitnejším alebo slabším tímom, nechám na posúdení vám a realitu by ukázala len prax.

Červené karty za zdržovanie

Zdržovanie vadí snáď každému. Teda minimálne vo chvíli, keď sa čas kráti vášmu obľúbenému tímu. Striedanie trvá dve minúty, odkop od brány minútu, rozohranie priameho kopu minútu. Takýmto štýlom vie nejaký tím z posledných pätnástich minút zápasu urobiť tak maximálne päť minút čistého času. Keď sú vďaka moderným technológiám merané také “zbytočnosti” ako počet nabehaných metrov či počet dotykov s loptou, v basketbale má tím 24 sekúnd na vystrelenie, v tenise je 30 sekúnd medzi výmenami a v hádzanej odoberaná lopta za pasivitu, prečo by nemohol byť meraní aj čas vo futbale. Čo takto povinnosť brankára (alebo iného hráča) vykopnúť loptu z päťky za maximálne 15 (či 20) sekúnd, stopovať čas odchodu z trávnika pri striedaní a pri prekročení určitého limitu trestať viac, než len žltou kartou. Červené karty a následné stopky na viac zápasov by určite prinútili hráčov i trénerov, vyvarovať sa takýmto “zbytočným” prešľapom.

Radikálne trestanie simulovania

Dávam za pravdu tým, ktorí tvrdia, že rozpoznať simulovanie od “nesimulovania” nie je jednoduché, teda aspoň vo viacerých prípadoch. Ani video nedokáže úplne posúdiť, či hráč mohol nejaký “hraničný” kontakt ustáť alebo nie. Vo futbale sa ale neraz stretáme aj s prípadom, keď nejaký hráč skutočne spadne na lopte alebo sa potkne o vlastnú nohu a rozhodca napriek tomu nariadi pokutový kop či priamy kop zo zaujímavej pozície. Nehovoriac o potrestaní brániaceho hráča (niekedy až červenou kartou). Raz za čas vidíme, že nejaký hráč príde za rozhodcom, že to nebol faul a takpovediac odvolá verdikt v prospech jeho tímu. Ale zvyčajne je to za “rozhodnutého” stavu. Ale takúto povinnosť by mal mať predsa každý hráč. Ale evidentne viacerí nemajú žiadne výčitky… Čo kedysi nedokázal rozhodca posúdiť alebo mal zlý výhľad na situáciu, dnes vo väčšine súťaží odhalí video. A ak nejaký hráč spadne vlastnou vinou a neprizná sa, mal by dostať trest. Pre mňa osobne je to rovnaký priestupok ako napríklad podplácanie rozhodcu. Proste chce ovplyvniť vývoj duelu vo svoj prospech nečestnými metódami. Toto by som okamžite trestal červenou kartou a zákazom nie na jeden, ale rovno aspoň desať stretnutí. A pri opakovanom simulovaní na rok, dva, doživotie. Potknúť sa o vlastnú nohu je jedna vec, vyťažiť z toho ale penaltu pre svoj tím druhá! Pri potýčkach medzi hráčmi by k postrkovaniu nemalo dochádzať, no aby niekto odletel tri metre dozadu po tom, ako sa mu súper dotkne prstom hrude? Tu nie je o čom…

Obmedzenie počtu odohraných minút či stretnutí

Tento názor (pravidlo) som počul a zaujalo ma, hoci neviem, či by som bol úplne jeho zástancom. Po jeho zavedení by už nikdy neboli niektoré rekordy dosiahnuteľné a bolo by to aj isté zasahovanie do slobody. Jednalo by sa o to, čo žiadny hráč by nemohol nastúpiť do všetkých stretnutí vrámci ligy. Každý by mohol odohrať napríklad maximálne 85% stretnutí, prípadne počtu minút z ročníka. Tréneri by si tak museli sledovať, koho môžu postaviť a koho kedy vynechať. Áno, je to trošku pritiahnuté za vlasy, veď vinou zranení či nejakých trestov aj tak len málokto toľko zápasov odohrá. Tak prečo ich upierať? Na druhej strane by ale tréneri museli dokázať nahradiť aspoň niekoľkokrát aj toho najdôležitejšieho hráča. A najmä v prípade brankárov by to bola šanca aj pre dvojku. Napr. oných 85% by znamenalo, že vrámci TOP líg (Premier League, La Liga, Serie A), by mohol každý nastúpiť do max. 32 duelov, pri 90% by to bolo 34 duelov.



Páčil sa vám príspevok a ešte nie ste fanúšikom stránky Futbalinak.sk? Zmeňte to hneď teraz >>> TU<<<.

Foto: Twitter

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *